Stromy do ulíc budúcnosti: Zvládnu sucho aj horúčavy

Stromy, ktoré v mestách sadili pred 40 rokmi, sa vyberali do podmienok, aké tu už dnes nepanujú. Aké stromy majú najlepšiu šancu prežiť v betónovej džungli v čoraz väčšom teple a suchu?

Prečo stará škola nestačí na horúčavy

Skôr než sa pozrieme na konkrétne suchomilné stromy do miest, treba si ujasniť, prečo majú mnohé doteraz bežné mestské stromy problémy. Nemeckí, rakúski a švajčiarski výskumníci testujú od roku 1995 desiatky druhov stromov v reálnych podmienkach mestských ulíc. Hodnotia hustotu koruny, poškodenie listov, prírastok, výskyt škodcov a chorôb, poškodenie mrazom a najmä odolnosť voči teplu a suchu.

Výsledky dlhoročného sledovania ukazujú jasný vzor. Druhy, ktoré boli v minulosti bežné práve preto, že sa im v miernom a vlhkom podnebí dobre darilo, dnes v rozohriatom meste s utlačenou pôdou a obmedzeným objemom koreňového priestoru čoraz častejšie predčasne opadávajú, schnú a hynú skôr, než dosiahnu vek, keď by poskytovali plný tieň.

Štúdia zameraná na bežné mestské stromy v miernom pásme strednej Európy potvrdila to, čo záhradníci už tušili z praxe. Aj počas intenzívneho sucha a klimatických extrémov najlepšie rástli agát biely a platan javorolistý.

Neexistuje univerzálny strom budúcnosti. Odolnosť mestských výsadieb zabezpečí predovšetkým dostatočná druhová rozmanitosť.

To samozrejme neznamená, že treba vyrúbať všetky ostatné druhy stromov v uliciach. Je to ale dôvod prestať sadiť nové stromy podľa zvyku a začať sadiť podľa toho, ktoré druhy majú najväčšiu nádej prežiť ďalších 50 rokov.

Platan javorolistý

Platan javorolistý (Platanus x hispanica) je v strednej Európe overenou klasikou mestských alejí. Výskum potvrdzuje, že táto povesť je opodstatnená aj v kontexte zmeny klímy. Spomedzi bežne vysádzaných druhov v strednej Európe patrí platan medzi tie, ktoré najmenej trpia vysokým stupňom urbanizácie a najlepšie rastú aj v rokoch s výrazným suchom.

Jeho hlboký koreňový systém siaha pod zhutnenú vrstvu pôdy, ktorá sa nachádza pod väčšinou ulíc a chodníkov, a masívna koruna poskytuje tieň, ktorý priamo znižuje teplotu povrchu aj okolitého vzduchu.

Nevýhodou je veľkosť. Platan potrebuje priestor, ktorý nie každá úzka ulica ponúka, a jeho korene môžu pri nedostatočnom podzemnom priestore poškodiť chodníky aj inžinierske siete. Pre širšie bulváre a väčšie námestia je to ale presne ten typ stromu, ktorý poskytne tieň na desaťročia bez toho, aby sa ľudia museli báť, že ho zlikviduje prvé suché leto.

Lipa striebristá

Lipu pozná každý Slovák z dedinských námestí a kostolných dvorov, no nie každý druh lipy zvláda sucho rovnako. Experimentálne porovnanie lipy malolistej (Tilia cordata) a lipy striebristej (Tilia tomentosa) v podmienkach simulovaného sucha ukázalo dramatický rozdiel.

Lipa malolistá pri dlhodobom nedostatku vody zaznamenala komplexný pokles rastu nadzemnej aj podzemnej časti, najmä v jemných korienkoch, a výrazne stratila schopnosť plniť svoje ekosystémové funkcie. Lipa plstnatá sa naproti tomu chovala presne opačne: jej koreňový systém pri vodnom strese intenzívne narastal, čo jej umožnilo vykonávať intenzívnu fotosyntézu aj v podmienkach, kde jej príbuzná zlyhala.

Lipa plstnatá má navyše listy so striebristým spodkom, ktoré pri vetre vytvárajú charakteristický dvojfarebný efekt a zároveň znižujú výpar vody z povrchu listu. Pre mestá, ktoré chcú zachovať charakter lipovej aleje, ale potrebujú odolnosť voči čoraz dlhším letným suchám, je lipa plstnatá priamou náhradou, ktorá zachová estetiku aj funkciu zatienenia.

Sofora japonská

Sofora japonská (Styphnolobium japonicum) opakovane figuruje v zoznamoch odporúčaných drevín pre mestá strednej Európy práve pre odolnosť voči suchu, teplu a znečisteniu. Kvitne neskoro v lete, keď má väčšina iných stromov kvitnutie už za sebou, čo z neho robí cenný zdroj nektáru pre včely a ďalší hmyz v období, keď je inej potravy menej.

Jej redšia vzdušná koruna prepúšťa dostatok svetla, aby pod ňou nevznikal nepríjemný hustý tieň, no zároveň poskytuje citeľné zníženie teploty chodníka.

Sofora rastie pomalšie, čo v praxi znamená, že prvé výraznejšie benefity poskytne až po dlhšom čase od výsadby.

Presne to je ale typ investície, ktorú mestá robia pre ulice, kde budú ľudia chodiť aj o 50 rokov. Jej tolerancia voči zasoleným cestám v zime a zhutnenej pôde z nej robí solídnu voľbu pre stromoradia v centrách miest.

Gledíčia trojtŕňová

Gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos) pochádza zo suchých oblastí severoamerických prérií a opakovane ju opisujú ako jeden z najodolnejších stromov pre mestské prostredie vôbec. Znáša znečistenie, solenie, sucho, chudobnú pôdu aj zhutnené stanovištia, a robí to s minimálnymi nárokmi na údržbu.

Pre mestské použitie sa vyberajú výlučne beztŕňové kultivary, ktoré sa zbavili pôvodných nepríjemných tŕňov, takže sa môžu sadiť aj pri chodníkoch, kde by inak tŕne predstavovali riziko pre chodcov.

Jej preriedená koruna prepúšťa svetlo a vytvára príjemný, jemne zatienený priestor. Počas suchého leta gledíčia trojtŕňová jednoducho zníži výdaj vody a počká, kým sa podmienky zlepšia. Presne to robia aj iné suchomilné stromy, ktoré pochádzajú z prostredia, kde je sucho súčasťou bežného cyklu a nie výnimkou.

Brestovec západný

Brestovec západný (Celtis occidentalis) sa v zoznamoch klimaticky odolných drevín vhodných pre mestá objavuje čoraz častejšie ako alternatíva za stromy, ktoré budú v budúcej klíme živoriť. Štúdie zaoberajúce sa tým, ktoré druhy stromov lepšie obstoja v meniacich sa podmienkach, priamo zaraďujú brestovec medzi druhy, ktoré sa budú lepšie adaptovať na budúce klimatické podmienky.

Brestovec západný znáša sucho, zasolenú pôdu aj znečistené mestské prostredie a jeho charakteristická hrboľatá kôra mu dáva vizuálnu identitu, ktorou sa odlišuje od bežne vysádzaných platanov a líp.

Pre mestá, ktoré chcú diverzifikovať svoj stromový fond a neopakovať chybu monokultúrnych alejí, je brestovec presne ten typ menej známeho ale overeného riešenia, ktoré stojí za to skúsiť. Jeho nevýhodou je širšia koruna, odborníci pre užšie ulice teda radšej volia brestovec južný (Celtis australis).

Zelkova ostrolistá

Zelkova ostrolistá (Zelkova serrata) sa do širšieho povedomia dostala paradoxne ako náhrada za americký brest, ktorý zdecimovala grafióza — plesňové ochorenie šírené podkôrnikmi. Zelkova je s brestmi príbuzná, ale na rozdiel od nich je voči grafióze odolná, a navyše ponúka rovnako elegantnú, vázovito tvarovanú korunu, vďaka ktorej boli pôvodné brestové aleje v európskych mestách také obľúbené.

Na jeseň hrá nádhernými farbami od zlatej cez červenú až po škoricovú a je tak aj vizuálne pôsobivým stromom, ktorý sa nestratí ani na exponovanom mestskom bulváre.

V zoznamoch klimaticky odolných druhov sa zelkova ostrolistá objavuje práve pre kombináciu odolnosti voči suchu, znečisteniu a zhutnenej pôde. Navyše je stredne veľkého vzrastu, takže sa zmestí aj ulíc, ktoré by boli pre platan primalé. Je to strom, ktorý dokazuje, že odolnosť a estetika sa nemusia vylučovať.

Dub cerový

Dub cerový (Quercus cerris) pochádza z teplejších oblastí juhovýchodnej Európy a Malej Ázie. Pôvodná oblasť výskytu sa priamo prejavuje v jeho schopnosti zvládať teplo a sucho ešte lepšie než dub letný alebo dub zimný, na ktoré sme zvyknutí v strednej Európe.

V odporúčaniach pre európske mestské výsadby sa objavuje opakovane ako alternatíva k tradičným domácim dubom práve pre vyššiu odolnosť voči extrémom, ktoré prináša klimatická zmena.

Rýchlejší rast v porovnaní s pomalším domácim dubom letným je ďalšia výhoda pre mestské prostredie, kde je často potrebné poskytnúť tieň skôr, než to dokáže pomaly rastúci pôvodný druh. Mohutná lesklá listová plocha dubu tureckého navyše znáša znečistené mestské ovzdušie bez väčších problémov.

Diverzita ako stratégia

Posledná a možno najdôležitejšia lekcia z celého výskumu klimaticky odolných stromov nie je o jednom konkrétnom druhu. Je o tom, že žiadny jeden druh nie je bezpečnou stávkou na ďalších 50 či 100 rokov.

Štúdie zaoberajúce sa funkčnou diverzitou mestského stromového fondu upozorňujú, že keď mesto vsadí všetko na pár “osvedčených” klimaticky odolných druhov, vytvára presne ten istý problém, ktorý bol predtým s javorom alebo gaštanom. Monokultúru totiž môže vyhubiť jediná nová choroba alebo neočakávaný klimatický extrém.

Strom	Odolnosť voči suchu	Rýchlosť rastu	Veľkosť
Platan javorolistý	★★★★★	★★★★☆	Veľký
Lipa striebristá	★★★★☆	★★★☆☆	Veľký
Sofora japonská	★★★★★	★★☆☆☆	Stredný až veľký
Gledíčia trojtŕňová	★★★★★	★★★★☆	Stredný až veľký
Brestovec západný	★★★★★	★★★★☆	Veľký
Zelkova ostrolistá	★★★★☆	★★★☆☆	Stredný
Dub cerový	★★★★★	★★★★☆	Veľký

Mestá, ktoré dnes plánujú výsadbu na desaťročia dopredu, by si mali rozdeliť stávky medzi viacero druhov z rôznych rodov, rôzneho pôvodu a rôznych stratégií prežitia sucha — niektoré s hlbokými koreňmi, niektoré so striebristými listami, niektoré s preriedenou korunou. Presne to sa deje v prirodzenom lese, kde sa nestavia všetko na jednu kartu.

Často kladené otázky

Aký strom je najodolnejší voči suchu?

Jediný „najlepší“ druh neexistuje, no medzi stromy, ktoré dlhodobo dosahujú veľmi dobré výsledky v mestskom prostredí, patria platan javorolistý, gledíčia trojtŕňová, sofora japonská či dub cerový. Tieto druhy lepšie znášajú horúčavy, nedostatok vody aj zhutnenú pôdu.

Prečo niektoré mestské stromy dnes hynú častejšie ako kedysi?

Stromy vysadené pred niekoľkými desaťročiami rástli v chladnejšom podnebí a mali viac priestoru pre korene. Dnes ich zaťažujú dlhšie obdobia sucha, vyššie teploty, zhutnená pôda, znečistené ovzdušie aj posypová soľ. Nie všetky druhy sa dokážu týmto podmienkam prispôsobiť.

Sú tradičné druhy stromov nevhodné pre mestá?

Nie. Mnohé tradičné druhy stále majú svoje miesto, no pri nových výsadbách treba zohľadniť budúce klimatické podmienky. Niektoré druhy, napríklad lipa striebristá, zvládajú sucho výrazne lepšie než ich príbuzné druhy.

Prečo mestá nevysádzajú iba jeden osvedčený druh stromu?

Spoliehať sa na jediný druh je riskantné. Ak sa objaví nová choroba alebo škodca, môže zničiť veľkú časť stromoradí. Odborníci preto odporúčajú vysádzať pestrú kombináciu druhov, ktorá znižuje riziko rozsiahlych strát.

Ktoré stromy najlepšie ochladzujú mesto?

Najväčší chladiaci efekt majú zdravé stromy s rozložitou korunou a dostatkom vody. Veľké druhy ako platan javorolistý alebo dub cerový dokážu vytvoriť rozsiahly tieň a prostredníctvom odparovania vody znižovať teplotu okolia.

Stačí vysadiť odolný strom, aby sa mu v meste darilo?

Nie. Aj odolné druhy potrebujú kvalitnú výsadbu, dostatočný priestor pre korene, vhodnú pôdu a pravidelnú starostlivosť najmä počas prvých rokov po vysadení. Správne založenie výsadby je rovnako dôležité ako výber samotného druhu.