Najväčšie suchá v moderných dejinách

Keď si predstavíte sucho, zrejme vidíte vyprahnuté pole alebo vyschnutú riečku. História ale ukazuje, že sucho vie zabiť milióny ľudí rovnako efektívne ako vojna, len pomalšie a tichšie. Niektoré z najsmrtiacejších katastrof 20. storočia neboli zemetrasenia či hurikány. Boli to roky bez dažďa a najväčšie suchá.

Globálne sucho, 1876 – 1878

Medzi rokmi 1875 a 1878 sa odohrala udalosť, ktorú klimatológovia dnes nazývajú jednoducho Veľké sucho. Súbežné viacročné suchá v Ázii, Južnej Amerike a Afrike spustilo extrémne silné El Niño. Tento globálny hladomor si vyžiadal podľa odhadov viac než 50 miliónov životov, čo z neho robí jednu z najsmrteľnejších klimatických katastrof v zaznamenanej histórii ľudstva.

Najťažšie zasiahnutý bol región takzvanej monzúnovej Ázie — India a Čína — kde išlo o jedno z najintenzívnejších a geograficky najrozsiahlejších súch za posledných 800 rokov, ako ukázali neskoršie paleoklimatické rekonštrukcie.

Mechanizmus, ktorý spôsobil tento simultánny kolaps na troch kontinentoch, súvisel s mimoriadne silným El Niño javom v kombinácii s neobvykle chladnými podmienkami v tropickom Pacifiku v predchádzajúcich rokoch.

Táto kombinácia narušila monzúnové cykly, od ktorých závisí poľnohospodárstvo státisícov komunít v Ázii, a paralelne spôsobila extrémne sucho aj v iných častiach sveta. Bol to prvý zdokumentovaný dôkaz toho, aký prepojený je globálny klimatický systém. Sucho na jednom kontinente nie je izolovaný jav.

ZSSR, 1921 – 1922

Po prvej svetovej vojne a počas občianskej vojny zasiahlo mladý Sovietsky zväz sucho, ktoré sa stalo jednou z najväčších humanitárnych katastrof 20. storočia. Kombinácia veľkého sucha, vojnou zničeného poľnohospodárstva a štátnej politiky násilného vyvlastňovania obilia spôsobila, že v rokoch 1921 a 1922 zomrelo odhadom päť miliónov ľudí najmä na Ukrajine a juhu Ruska.

Paradox tejto katastrofy tkvie v tom, že krajina mala v iných regiónoch dostatok obilia. Problém nebol len v nedostatku jedla ako takom, ale v tom, že sa nedostalo tam, kde bolo potrebné, a sovietsky systém riadenia distribúcie v tej chaotickej dobe jednoducho nefungoval.

UDALOSŤ	ODHAD OBETÍ	HLAVNÁ PRÍČINA
Globálny hladomor (1876–1878)	50+ miliónov	Silné El Niño, zlyhanie monzúnov, kolaps úrody
Čína (1958–1961)	30–46 miliónov	Sucho + Veľký skok vpred
ZSSR (1921–1922)	≈5 miliónov	Sucho, občianska vojna, zlyhanie distribúcie potravín
Holodomor (1932–1933)	≈5 miliónov	Sucho + kolektivizácia
Severná Čína (1928–1930)	3–6 miliónov	Viacročné sucho, hladomor
Etiópia (1983–1985)	0,4–1,2 milióna	Sucho, občianska vojna, štátna politika
Severná Kórea (90. roky)	0,2–1 milión	Povodne, následné sucho, kolaps hospodárstva
Sahel (1968–1974)	100–200 tisíc	Viacročné sucho, kolaps pastvín

Sucho v týchto rokoch nebolo izolovanou udalosťou. Cisárske Rusko zažilo medzi rokmi 1845 a 1922 viacero veľkých hladomorov spôsobených suchom, jeden z najhorších bol v rokoch 1891 a 1892. Po revolúcii sa to neskončilo. V rokoch 1932 a 1933, prišlo ďalšie sucho kombinované s násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva.

Táto katastrofa známa ako Holodomor si vyžiadala životy odhadom piatich miliónov ľudí, a to najmä na území dnešnej Ukrajiny. Sovietsky zväz tak v priebehu jedného desaťročia zažil dve z najsmrtiacejších kombinácií sucha a štátnej politiky v celej modernej histórii.

Severná Čína, 1928 – 1930

Niektorí odborníci označujú severočínske sucho rokov 1928 až 1930 za najkatastrofickejšiu udalosť 20. storočia v Číne. Vzhľadom na to, čo sa v tomto štáte v 20. storočí dialo, je to silné tvrdenie. Sucho zasiahlo provincie Kansu, Šan-si, Che-nan, Šan-tung a Č-li a spôsobilo hladomor, ktorý si podľa odhadov vyžiadal tri až šesť miliónov životov.

Číne v tom čase chýbala centrálna vláda schopná koordinovať pomoc. Krajina bola rozdelená medzi znepriatelených vojnových vodcov a žiadny systém zásobovania potravinami nefungoval tak, aby presunul jedlo z bohatších oblastí do postihnutých provincií.

Sucho samo osebe zriedka zabíja milióny ľudí. Katastrofu vytvára až spojenie s politickými rozhodnutiami, vojnou alebo kolapsom spoločnosti.

Čínu v 20. storočí potrápilo sucho znova a opäť v ničivom rozsahu. Hladomor v rokoch 1958 až 1961 spôsobený kombináciou sucha a katastrofálnej poľnohospodárskej politiky takzvaného Veľkého skoku vpred, si vyžiadal odhadom 30 až 46 miliónov životov — najviac obetí spomedzi všetkých hladomorov dvadsiateho storočia na svete. Čínske obete hladomorov tvoria asi polovicu z celosvetového počtu ľudí, ktorí v 20. storočí zomreli následkom hladu.

Sahel, 1968 – 1974

Sahel je pás krajiny medzi Saharou na severe a savanou na juhu, ktorý zahŕňa Mauritániu, Mali, Čad, Niger a Burkinu Faso. Má dlhú históriu cyklických súch siahajúcu minimálne do sedemnásteho storočia. Žiadne z nich sa však nezapísalo do globálneho povedomia tak silno ako sucho, ktoré sa začalo na konci 60. rokov a vyvrcholilo v rokoch 1972 a 1973.

Postihlo prakticky všetkých 50 miliónov obyvateľov regiónu, priamo zabilo odhadom 100-tisíc až 200-tisíc ľudí a spôsobilo úhyn až štyroch miliónov kusov dobytka. Pre pastierske komunity, ktorých živobytie záviselo na stádach, to znamenalo definitívny koniec tradičného spôsobu života.

Toto sucho nebolo izolovaný africký problém. Postihlo súčasne aj Sovietsky zväz, Indiu, Čínu, Austráliu a časti Amazónie a spustilo globálnu potravinovú krízu, ktorá zdvihla ceny obilia po celom svete. Zaujímavým faktom je, že úrady v USA, Kanade a Austrálii v tom čase platili farmárom za to, aby zámerne neprodukovali obilie a udržali tak jeho vysoké ceny.

Táto politika sa zrazu skrížila s globálnym suchom a urobila krízu oveľa horšou, než musela byť. OSN reagovala na situáciu konferenciou o svetovom hlade v Ríme v roku 1974, no namiesto okamžitej pomoci sa rozhodla riešiť len dlhodobé politiky. Miliónom ľudí, ktorí v tom čase hladovali, to nepomohlo.

Etiópia, 1983 – 1985

Etiópske sucho z 80. rokov je pravdepodobne najznámejšou klimatickou katastrofou 20. storočia vďaka tomu, ako sa o ňom dozvedel zvyšok sveta. Reportér BBC Michael Buerk, ktorý v októbri 1984 z miesta natočil reportáž, opísal situáciu ako “biblický hladomor v 20. storočí” a “miesto najbližšie k peklu na zemi, aké možno vidieť.”

Reportáž šokovala Veľkú Britániu a spustila lavínu darov a neskôr aj koncerty Live Aid, ktoré v roku 1985 sledovalo podľa odhadov 1,5 miliardy ľudí po celom svete.

Skutočný príbeh za touto katastrofou je oveľa temnejší než to, čo ukazovali televízne obrazovky. Etiópska vláda pod vedením Mengistu Haile Mariama využívala sucho ako nástroj boja proti povstalcom v Tigraji a Eritrei. Obmedzovala potravinovú pomoc do oblastí kontrolovaných odporcami a nútene presídľovala obyvateľstvo, čo si vyžiadalo desiatky tisíc ďalších životov aj bez samotného hladomoru.

Biblický hladomor v 20. storočí.

Reportér BBC Michael Buerk o hladomore v etiópii

Celkový počet obetí sa odhaduje na 400-tisíc až 1,2 milióna ľudí, podľa rôznych zdrojov. Podľa organizácie Human Rights Watch bola viac než polovica úmrtí dôsledkom porušovania ľudských práv, ktoré spôsobilo, že hladomor prišiel skôr, udrel silnejšie a trval dlhšie než by inak musel. Sucho bolo spúšťačom — ale ľudia, nie počasie, rozhodli o tom, koľko životov to bude stáť.

Severná Kórea, 90. roky

Táto katastrofa mala korene siahajúce až do roku 1948, kedy vznikla KĽDR. Severná Kórea nemala poľnohospodárske podmienky vhodné na samostatnú produkciu jedla a desaťročia závisela od dovozu zo Sovietskeho zväzu. Keď sa Sovietsky zväz v roku 1991 rozpadol, táto závislosť sa zrazu stala existenčným problémom.

Pridajte k tomu povodne spôsobené teplým počasím, ktoré ničili poľnohospodársku pôdu, následné dva suché roky a krajinu postavenú na ideológii úplnej samostatnosti, ktorá systematicky odmietala zahraničnú pomoc. Dostanete recept na katastrofu, ktorej rozsah svet nikdy úplne nezistil, lebo severokórejský režim informácie tajil.

Krajina napokon požiadala o medzinárodnú potravinovú pomoc, čo aspoň čiastočne zmiernilo krízu, no Severná Kórea zostáva závislá na medzinárodnej pomoci dodnes. Tento príbeh je dôležitý nielen ako historická poznámka. Je pripomienka toho, že politická izolácia a odmietanie vonkajšej pomoci môžu z bežného sucha urobiť humanitárnu katastrofu, ktorá by sa inak dala zmierniť.

Kalifornia, 2012 – 2016

Presuňme sa do bohatej, technologicky vyspelej krajiny. Uvidíte, že ani tá nie je voči suchu imúnna. Kalifornské sucho v rokoch 2012 až 2016 bolo podľa Kalifornského ministerstva vodných zdrojov najteplejším suchom v zaznamenanej histórii štátu. Enormne trpeli najmä lesy pohoria Sierra Nevada.

Odhaduje sa, že do konca roka 2015 stratili veľké stromy viac než 30 percent obsahu vody v korunách, a do konca roka 2016 zahynulo po celej Kalifornii 102 miliónov stromov, z toho 62 miliónov len v jedinom roku. Aj obrovské sekvoje v národných parkoch Sequoia a Kings Canyon zaznamenali bezprecedentnú stratu ihličia a v niektorých prípadoch aj uhynuli. Stromy, ktoré prežili stovky rokov, toto sucho nezvládli.

Farmári v Kalifornii reagovali tak, ako reagujú farmári všade na svete, keď im chýba povrchová voda — začali masívne čerpať podzemnú vodu. Čerpanie vzrástlo na 125 percent historických hodnôt, čo spôsobilo dramatický pokles hladín podzemnej vody, sadanie pôdy a problémy s kvalitou vody v Centrálnom údolí.

Štát napokon vynaložil 3,3 miliardy dolárov na opatrenia súvisiace so suchom a prijal Zákon o udržateľnom hospodárení s podzemnou vodou. Išlo o prvý komplexný zákon tohto druhu v histórii Kalifornie, ktorý stanovil, že vodonosné vrstvy sa musia priviesť do rovnováhy do roku 2040.

Kapské Mesto, 2015 – 2018

Kapské Mesto v Juhoafrickej republike zažilo medzi rokmi 2015 a 2017 sucho, ktoré sa podľa vedcov vyskytuje raz za 300 rokov. Hladina vody v priehradách, ktoré zásobujú mesto s približne 3,7 miliónmi obyvateľov, klesla v roku 2017 na menej než 12 percent kapacity.

Mesto sa aktívne pripravovalo na takzvaný “Day Zero” — deň, kedy by hladina priehrad klesla pod 13,5 percenta a väčšina mestskej vodovodnej siete by sa vypla, pričom by obyvatelia museli stáť v rade na prídel vody. Stalo by sa tak prvým veľkým mestom na svete, ktoré by takto vyschlo.

Kapské Mesto sa Dňu nula vyhlo, aj keď hladina vody klesla pod 13,5 percenta kapacity, no len o vlások a len pomocou drastických opatrení. Spotreba vody klesla z 235 litrov na obyvateľa za deň pred suchom na približne 84 litrov v roku 2018, čo predstavuje pokles o 54 percent. Mesto zaviedlo extrémne reštrikcie, postupne zvyšovalo ceny vody, znižovalo tlak v potrubiach a viedlo informačné kampane, ktoré obyvateľov pravidelne informovali o presných číslach v priehradách.

MESTO / KRAJINA	SPOTREBA VODY NA OSOBU ZA DEŇ
KAPSKÉ MESTO (2018)	84 litrov
SLOVENSKO (priemer)	80 až 100 litrov
QUEENSLAND (2008)	129 litrov
KALIFORNIA (2015)	242 litrov

Zaujímavosť: Počas vrcholu vodnej krízy spotreboval obyvateľ Kapského Mesta len o málo viac vody než dnešný priemerný Slovák. Rozdiel spočíval v tom, že v Juhoafrickej republike išlo o nútené obmedzenia, zatiaľ čo na Slovensku je nízka spotreba výsledkom dlhodobého trendu a úspor.

Transparentnosť podľa neskorších analýz výrazne pomohla motivovať šetrenie. Až dažde v júni 2018 a opäť v roku 2020 napokon krízu zlomili. Pre porovnanie: počas Tisícročného sucha v Austrálii v rokoch 2003 až 2008 klesla spotreba v Queenslande na 129 litrov na osobu denne, počas kalifornského sucha v roku 2015 zasa na 242 litrov. V Kapskom Meste teda dosiahli radikálne nižšiu spotrebu než v ktoromkoľvek inom porovnateľnom meste v podobnej situácii.

---

Africký roh, 2020 – 2022

Najnovšia veľká katastrofa tohto zoznamu sa odohrala priamo pred očami súčasného sveta. Sucho v Somálsku, Etiópii a Keni v rokoch 2020 až 2022 prekonalo v dĺžke aj závažnosti predchádzajúce veľké sucho z rokov 2010 a 2011, ktoré samo osebe spôsobilo hladomor a desaťtisíce úmrtí v Somálsku.

Päť po sebe nasledujúcich slabých období dažďa sa v zaznamenanej histórii regiónu ešte nevyskytlo — zničilo pastviny, vysušilo zdroje vody a prinútilo milióny ľudí opustiť svoje domovy v snahe nájsť jedlo a vodu.

Toto sucho je dôležité aj aj z iného dôvodu: ukazuje, že frekvencia a intenzita veľkých súch v najzraniteľnejších regiónoch svet sa nezmierňuje. Práve naopak.

Región, ktorý mal predtým desať alebo pätnásť rokov medzi katastrofickými suchami, teraz čelí podobným udalostiam v kratších intervaloch. Vedci skúmajúci klimatické zmeny v tejto oblasti opakovane upozorňujú, že to, čo sme donedávna nazývali “raz za storočie,” sa stáva oveľa bežnejším javom.

Čo nám tieto katastrofy hovoria

Keď sa pozriete na všetky spomenuté suchá, uvidíte jeden opakovaný vzor: sucho samo osebe málokedy zabíja toľko ľudí, koľko dokáže v kombinácii so zlým riadením, politickým konfliktom alebo ignorovaním varovných signálov.

Etiópske sucho sa stalo zbraňou v rukách vlády. Severokórejské sa zhoršilo izoláciou krajiny. Sovietske hladomory umocnila násilná kolektivizácia. Kapské Mesto a Kalifornia dokázali katastrofálny scenár odvrátiť rýchlou, transparentnou a koordinovanou reakciou.

Druhý vzor je rovnako dôležitý: tempo, akým prichádzajú veľké suchá, sa nezrýchľuje rovnomerne na celej planéte, ale zrýchľuje sa práve v tých regiónoch, ktoré majú najmenšiu kapacitu sa s ním vyrovnať.

Sahel, Africký roh, časti južnej Ázie — to sú miesta, kde aj malé zhoršenie klimatických podmienok dopadá na komunity, ktoré nemajú zásoby, infraštruktúru ani politickú stabilitu na to, aby krízu zmiernili. Bohatšie regióny sveta majú technológie, zásobníky a peniaze, aby suchu čelili lepšie — no história ukazuje, že ani to nie je záruka, len počiatočná výhoda.

Často kladené otázky

Aké bolo najsmrtiacejšie sucho v moderných dejinách?

Za najsmrtiacejšiu katastrofu spojenú so suchom sa považuje globálny hladomor v rokoch 1876 až 1878. Kombinácia mimoriadne silného javu El Niño, zlyhania monzúnov a nedostatočnej pomoci pripravila o život viac než 50 miliónov ľudí.

Môže samotné sucho spôsobiť hladomor?

Áno, ale vo väčšine prípadov zohrávajú rozhodujúcu úlohu aj ďalšie faktory. História ukazuje, že najväčšie tragédie vznikali kombináciou sucha, neúrody, vojnových konfliktov, zlého riadenia štátu alebo kolapsu distribúcie potravín.

Ktoré krajiny zasiahli najničivejšie suchá?

Medzi najviac postihnuté patrili Čína, Sovietsky zväz, Etiópia, krajiny Sahelu, Severná Kórea, Somálsko, Keňa či Juhoafrická republika. Veľké hospodárske škody utrpela aj Kalifornia.

Čo je El Niño a prečo spôsobuje sucho?

El Niño je prirodzený klimatický jav spojený s otepľovaním povrchových vôd Tichého oceánu. Mení cirkuláciu atmosféry a môže narušiť monzúny či zrážkové režimy na viacerých kontinentoch, čím zvyšuje riziko rozsiahlych období sucha.

Ako sa podarilo Kapskému Mestu odvrátiť „Deň nula“?

Mesto zaviedlo prísne obmedzenia spotreby vody, zvýšilo ceny, znížilo tlak vo vodovodnej sieti a pravidelne informovalo obyvateľov o stave zásob vody. Vďaka týmto opatreniam a neskorším dažďom sa podarilo odstávke vodovodnej siete zabrániť.

Sú dnes veľké suchá častejšie ako v minulosti?

V mnohých regiónoch áno. Najmä Africký roh, Sahel a niektoré časti Ázie zažívajú extrémne suchá v kratších intervaloch než v minulosti. Vedci tento trend spájajú so zmenou klímy a rastúcimi teplotami.

Dá sa katastrofálnym následkom sucha predísť?

Úplne zabrániť suchu nemožno, jeho dôsledky sa však dajú výrazne zmierniť. Kľúčové sú zásoby vody, odolné poľnohospodárstvo, funkčné krízové riadenie, včasné varovanie a efektívna distribúcia potravín.

Ktoré ponaučenie prinášajú najväčšie suchá histórie?

Že počet obetí neurčuje iba množstvo zrážok. O tom, či sa sucho zmení na humanitárnu katastrofu, rozhodujú najmä pripravenosť štátu, kvalita infraštruktúry, politická stabilita a schopnosť rýchlo pomôcť postihnutým oblastiam.