Stromy pre budúcnosť: 9 druhov, ktoré zvládajú sucho

Zatiaľ čo záhradkári riešia, ktorú zeleninu vysadiť, aby prežila suché leto, lesníci a krajinní architekti riešia oveľa väčší problém. Ktoré suchomilné stromy vysadiť, aby prežili celé desaťročia meniacich sa podmienok? Odpoveď, ktorá im vychádza, celkom dobre funguje aj pre váš dvor, záhradu alebo ulicu pred domom.

Dub letný a zimný

Dub je v stredoeurópskej krajine doma tisíce rokov a nie je to náhoda. Keď vyrúbete les a necháte plochu zarásť, dub si nakoniec nájde cestu sám. Je to druh, ktorý do nášho regiónu patrí, a ktorý vie, ako tu prežiť.

Jeho koreňový systém siaha do hĺbky, kam iné stromy nedočiahnu. Dospelý dub má korene niekoľko metrov hlboko a ešte oveľa ďalej do strán. V suchom lete, keď povrchová vrstva pôdy vyschne do hĺbky pol metra, dub čerpá vodu z miest, kam sucho jednoducho nedosahuje.

Dub letný a dub zimný sú na Slovensku pôvodné druhy a podľa štúdie oba výborne zvládajú sucho. Rozdiel medzi nimi je v stanoviskách. Dub letný preferuje nižšie polohy s hlbšou pôdou, dub zimný rastie aj na skalnatých stráňach a chudobnejších pôdach.

Ak hľadáte strom, ktorému sa bude dariť vo vašej záhrade aj o 50 rokov, dub je jedna z najbezpečnejších volieb. Pomalý rast v prvých rokoch mnohých odradí, no práve ten je znakom, že strom investuje do koreňov, nie do koruny, a preto neskôr vydrží viac.

Dub plstnatý

Dub plstnatý je menej známy príbuzný bežného duba, no z hľadiska odolnosti voči suchu ide ešte o krok ďalej. Rastie prirodzene na najteplejších a najsuchších svahoch na juhu Slovenska, napríklad na Devínskej Kobyle či v Malých Karpatoch. V takých podmienkach nielen prežíva, ale aj prosperuje.

Ak máte pozemok na slnečnom a suchom mieste a hľadáte strom, ktorý zvládne aj veľmi horúce letá bez pravidelnej zálievky, dub plstnatý stojí za zváženie. V prvom období po výsadbe potrebuje zakoreniť, neskôr si poradí podstatne lepšie ako mnohé iné druhy. Lesníci ho často zaraďujú medzi dreviny vhodné pre teplejšie a suchšie stanovištia budúcnosti.

Borovica lesná

Borovica lesná je strom, ktorý vyrastie na piesku, na skale, na chudobnej pôde, v zime, v horúčave a bez zálievky. Ak existuje strom, ktorý sa nevzdáva, je to borovica.

Ihličie minimalizuje výpar, koreňový systém je hlboký a rozsiahle a v suchom lete znižuje metabolizmus na minimum — spomalí rast, zredukuje výdaj vody a jednoducho počká, kým nepríde lepšia situácia.

Na Záhorí, kde piesky a sucho idú ruka v ruke, tvorí borovica chrbticu krajiny — a nie je to tým, že ju tam niekto cielene pestoval, ale tým, že na takých podmienkach nič iné tak dobre nerastie.

Ak máte záhradu na piesku, sucho a plné slnko, a chcete strom, ktorý zvládne prvé roky aj bez starostlivosti, borovica je vaša voľba. Nie je to romantický listnatý strom, no je to strom, ktorý nebudete musieť zachraňovať pri každom suchom lete.

Agát biely

Agát biely je v Európe votrelcom, ktorý prišiel zo severnej Ameriky a rozhodol sa zostať natrvalo. Lesníci a botanici naňho nadávajú, lebo sa nekontrolovateľne šíri a vytláča pôvodné druhy, no z hľadiska odolnosti voči suchu je to jeden z najtvrdších stromov, aké na Slovensku nájdete.

Rastie na rozpálených stráňach, železničných násypoch, v opustených kameňolomoch — všade tam, kde by to iný strom počas suchého leta vzdal. Korene mu siahajú hlboko, dusík viaže zo vzduchu a pôdu zlepšuje namiesto toho, aby ju vyčerpával.

Ak máte suchý slnečný pozemok, ktorý chcete zazelenať bez akejkoľvek starostlivosti, agát to zvládne. Hľadáte rýchly tieň a spoločnosť opeľovačov? Agát krásne kvitne a jeho kvety sú jedny z najlepších zdrojov peľu.

Len nezabudnite, že sa rýchlo šíri výmladkami a koreňovými odnožami. Keď ho zasadíte, budete sa ho len ťažko zbavovať. To je buď výhoda, alebo problém, záleží na tom, čo od záhrady chcete.

Gledíčia trojtŕňová

Gledíčia trojtŕňová pochádza z tých istých severoamerických suchých oblastí ako agát, no v záhradách je oveľa menej agresívna. Nešíri sa výmladkami tak intenzívne a nehrozí, že do piatich rokov ovládne pol záhrady.

Okrasné kultivary gledíčie sú dokonca bez tŕňov a majú krásnu vzdušnú korunu so zlatistými alebo zelenými pernatými listami, ktorá pôsobí takmer exoticky, no bez problémov odolá mrazom.

Z vodohospodárskeho hľadiska je gledíčia mimoriadne zaujímavá. Počas suchého leta zatvorí prieduchy listov a zníži výpar na minimum, akoby vedela, že vody nie je dosť.

Záhradkári, ktorí ju zasadili na vyschnuté slnečné miesta, kde neúspešne skúšali rôzne stromy, opisujú gledíčiu ako prvý strom, ktorý prežil bez pravidelnej zálievky. Na Slovensku ju nájdete v škôlkach čoraz častejšie, keďže záujem o suchomilné stromy rastie. Čoraz častejšie sa odporúča aj jej výsadba v uliciach miest.

Lipa malolistá

Lipa je strom slovenskej krajiny aj kultúry. —Rastie pred kostolmi, na námestiach aj pozdĺž dedín a niektoré exempláre pamätajú viac storočí. Že by sa takto dlho udržala lipa, keby bola citlivá na sucho?

Lipa malolistá má koreňový systém, ktorý sa dokáže dostať k vode hlboko pod povrchom, a počas suchého leta jednoducho spomalí rast a zredukuje listy. Stratégia na pohľad vyzerá zle, ale rastline zachráni život.

Lipa má oproti iným suchomilným stromom jednu výhodu, ktorú ocenia nielen záhradkári: je to strom, ktorý krásne kvitne, vonia a zásobuje včely nektárom v čase, keď iné suchomilné stromy už odkvitli.

Ak hľadáte veľký košatý strom do záhrady alebo na ulicu, ktorý po zakorenení zvládne suchšie roky bez zálievky, lipa malolistá je bezpečná a overená voľba. Na rozdiel od agátu sa nešíri agresívne a na rozdiel od borovice dá záhrade listnatý charakter.

Hrab obyčajný

Hrab je strom, ktorý si väčšina ľudí nevšíma. Nemá okázalé kvety, nerodí ovocie a jeho listy sú skromné. No ak hľadáte strom na vytvorenie hustého živého plota, tieňovej aleje alebo záhradnej architektonickej kostry, ktorý vydrží sucho, hrab je ideálna voľba.

Znáša tvarovanie lepšie než takmer akýkoľvek iný listnatý strom a zachováva si suchú listnatú vrstvu aj cez zimu, čo pri živom plote znamená súkromie po celý rok. Koreňový systém siaha do hĺbky, takže mu povrchové sucho neublíži.

V slovenských lesoch je hrab bežnou súčasťou dubových a bukových porastov a práve jeho výskyt vedľa duba napovie, že sucho zvláda veľmi slušne. Záhradkári, ktorí vysadili hrabovú alej alebo záhradný labyrint, potvrdzujú, že po zakorení nepotrebuje zálievku ani počas sucha. Rastie pomalšie než agát, ale za desať rokov máte solídny strom, ktorý sa postará sám o seba.

Orech kráľovský

Orech kráľovský má hlboký koreňový systém, ktorý siaha oveľa hlbšie než korene ovocných stromov, a práve preto zvláda suchšie letá výrazne lepšie než jabloň alebo hruška. Na Slovensku ho nájdete pri starých domoch na dedinách a možno ho máte aj na svojom dvore.

Zasadil ho váš dedo alebo pradedo, nikto ho nezalieval, nikto nehnojil, a orech napriek tomu každý rok dáva úrodu. To nie je náhoda. Orech kráľovský je totiž strom, ktorý si v dedičnej pamäti nesie skúsenosť so suchými letami.

Problémom orechu je, že pod ním nič nerastie. Vylučuje totiž juglón, látku, ktorá spomaľuje rast väčšiny rastlín v okolí.

To je nevýhoda pre záhradkára, no pre niekoho, kto chce strom na voľnom priestranstve bez starostlivosti o podrast, je to naopak výhoda — pod orechom nemusíte nič kosiť ani okopávať. Ak hľadáte jeden veľký strom, ktorý dá záhrade charakter, tieň a každoročnú úrodu bez výraznej zálievky, orech je výborná voľba.

Brest hrabolistý

Brest hrabolistý má ťažkú históriu, Grafióza brestov, hubová choroba prenášaná kôrovcami, zdecimovala v 20. storočí populácie brestov v celej Európe. Napriek tomu brest prežil a dnes sa objavujú odolné kultivary, ktoré grafióze odolávajú lepšie.

No a čo sa týka sucha, brest ho zvláda excelentne. Prirodzene rastie na suchých riečnych brehoch, na vápencových svahoch a na okrajoch lesov, kde leto nie je žiadna romantická záležitosť.

Brest rastie rýchlejšie než dub, vytvára rozsiahlu korunu, ktorá dáva hustý tieň, a jeho listy sa rýchlo rozkladajú a obohacujú pôdu. Ak hľadáte rýchlorastúci košatý strom na suchšie stanovište, dub je pre vás príliš pomalý a agát zasa agresívny, brest je rozumný kompromis.

Odolné kultivary nájdete v škôlkach pod názvami ako Ulmus ‘Lobel’, Ulmus ‘Columella’ alebo Ulmus ‘Lutece’. Všetky sú odolnejšie voči grafióze a sucho zvládajú rovnako ako ich predkovia.

Čerešňa vtáčia

Čerešňa vtáčia, ktorú možno poznáte ako planú čerešňu, patrí do inej kategórie než šľachtená záhradná čerešňa. Je to lesný strom, ktorý vyrastie aj na kamenistom svahu bez akejkoľvek starostlivosti, znáša mráz aj sucho a na jar exploduje bielymi kvetmi skôr, než väčšina iných stromov vyrazí puky.

Jej korene siahajú hlboko a v suchom lete jednoducho čerpá zo zásob, zatiaľ čo záhradná čerešňa už potrebuje zálievku.

Ak chcete strom, ktorý bude každú jar krásny, v lete dá plody vtákom a v suchom júli sa oň nemusíte starať, čerešňa vtáčia je skvelá voľba.

Nie je to strom, o ktorom by vás presvedčil záhradkársky časopis s luxusnou fotografiou, ale je to strom, ktorý slovenské podmienky pozná, a cíti sa v nich ako doma.

STROM	ODOLNOSŤ VOČI SUCHU	RAST	TIEŇ
Dub letný	★★★★★	pomalý	★★★★★
Dub zimný	★★★★★	pomalý	★★★★★
Dub plstnatý	★★★★★	pomalý	★★★★☆
Borovica lesná	★★★★★	stredný	★★★☆☆
Agát biely	★★★★★	rýchly	★★★★★
Gledíčia trojtŕňová	★★★★★	stredný	★★★★☆
Lipa malolistá	★★★★☆	stredný	★★★★★
Hrab obyčajný	★★★★☆	stredný	★★★★☆
Orech kráľovský	★★★★☆	stredný	★★★★★
Brest hrabolistý	★★★★★	rýchly	★★★★★
Čerešňa vtáčia	★★★★☆	stredný	★★★☆☆

Často kladené otázky

Ktorý strom zvláda sucho najlepšie?

Medzi najodolnejšie druhy patria dub plstnatý, dub zimný, borovica lesná, agát biely a gledíčia trojtŕňová. Tieto dreviny dokážu čerpať vodu z väčšej hĺbky, alebo účinne obmedzujú jej straty počas horúcich a suchých období.

Aký strom vysadiť na suchý a slnečný pozemok?

Na slnečných a suchých stanovištiach sa dobre darí dubu plstnatému, borovici lesnej, agátu bielemu či gledíčii trojtŕňovej. Všetky tieto druhy znášajú vysoké teploty aj dlhšie obdobia bez dažďa.

Ktoré stromy nepotrebujú po zakorenení pravidelnú zálievku?

Po vytvorení dostatočne hlbokého koreňového systému si suchomilné stromy z tohto článku dokážu zabezpečiť vodu samy. Platí to najmä pre duby, borovice, hraby, lipy a orechy.

Sú pôvodné slovenské stromy odolné voči suchu?

Mnohé pôvodné druhy sa počas tisícok rokov prispôsobili miestnym podmienkam. Medzi najodolnejšie patria dub letný, dub zimný, dub plstnatý, borovica lesná, hrab obyčajný, lipa malolistá a čerešňa vtáčia.

Je agát biely vhodný do každej záhrady?

Agát výborne znáša sucho a rastie veľmi rýchlo, no môže sa agresívne šíriť výmladkami. Pred výsadbou preto zvážte, či máte dostatok priestoru, a či vám jeho expanzívny rast nebude prekážať.

Ktorý strom vytvorí tieň najrýchlejšie?

Ak potrebujete rýchlo vytvoriť tieň, medzi najlepšie voľby patria agát biely a brest hrabolistý. Rastú podstatne rýchlejšie než duby a v priebehu niekoľkých rokov dokážu vytvoriť rozsiahlu korunu.

Ktoré stromy sú vhodné do menších záhrad?

Do menších záhrad sa hodia najmä dub plstnatý, gledíčia trojtŕňová, čerešňa vtáčia alebo tvarovaný hrab obyčajný. Pri výbere vždy zohľadnite konečnú veľkosť stromu a dostupný priestor.

Pomôže mulčovanie stromom počas sucha?

Áno. Vrstva mulču okolo kmeňa obmedzuje výpar vody z pôdy, znižuje prehrievanie koreňov a pomáha stromu lepšie zvládať dlhé obdobia bez zrážok. Najväčší význam má počas prvých rokov po výsadbe.

Kedy je najlepší čas na výsadbu stromov?

Najvhodnejším obdobím býva jeseň, keď je pôda ešte teplá a zároveň býva viac prirodzenej vlahy. Strom má čas zakoreniť pred ďalším letom a lepšie zvládne prvé obdobie sucha.

Sú stromy odolné voči suchu riešením meniacej sa klímy?

Odolnejšie druhy môžu znížiť riziko odumierania stromov počas horúcich a suchých rokov. Nenahradia však zadržiavanie vody v krajine, zdravú pôdu ani rozumné hospodárenie s vodou, ktoré zostávajú rovnako dôležité.