Ako sucho mení výnosy poľnohospodárov

Slovenské poľnohospodárstvo v posledných rokoch prechádza niečím, čo by sa pred 20 rokmi zdalo ako výnimka. Dnes je sucho na poliach takmer pravidlom.

Rok 2022: kukurica na 15-ročnom minime

Ak chcete vidieť, čo sucho dokáže s konkrétnou plodinou na konkrétnom poli, rok 2022 je učebnicový príklad. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ho hodnotil ako výnimočný — extrémne suché podmienky postihli viac než polovicu územia Slovenska a na niektorých miestach trvalo sucho viac než 28 týždňov. Nie dní. Týždňov.

Začalo sa už vo februári extrémnym suchom v Prešove a Bratislave, v marci zasiahlo takmer celé západné Slovensko a v júli bolo extrémne sucho na takmer 60 percentách nášho územia.

Čo to znamenalo pre konkrétne plodiny? Kukurica siata na zrno, druhá najpestovanejšia plodina na Slovensku, dosiahla v roku 2022 produkciu len okolo 740 tisíc ton — najnižšiu hodnotu za posledných 15 rokov. Medziročne to bol pokles o takmer 54 percent. Pre porovnanie: v predchádzajúcom roku sa na Slovensku urodilo takmer 1,6 milióna ton. Hektárové výnosy kukurice sa prepadli o 42 percent.

Predstavte si farmára, ktorý zasial rovnakú plochu, použil rovnaké hnojivá, investoval rovnaký čas a zožal menej než polovicu toho, na čo bol zvyknutý. Slnečnica klesla medziročne o 18,7 percenta, cukrová repa o viac než tretinu. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora odhadla celkové škody spôsobené suchom na 22,5 milióna eur na ploche 104-tisíc hektárov — a to bola popri mrazoch a poškodení zverou len jedna kategória škôd v danom roku.

Počet suchých rokov rastie

Slovenskí klimatológovia upozorňujú na detail, ktorý si laik jednoducho neuvedomí: sucho sa z roka na rok kumuluje. Bezprostredné príčiny sucha v jednom roku často ležia v predchádzajúcej zime, počas ktorej nedoplnili zásoby vody v pôde.

Od roku 1961 do roku 2001 Slovensko nezažilo podpriemerný či suchý rok takmer vôbec. Od začiatku milénia ich zažilo dvanásť — roky 2002 až 2004, 2007 až 2009, potom 2012, 2015 a séria rokov 2017 až 2019. Nejde o náhodný rozptyl. Je to vzor, ktorý zrýchľuje.

Rok 2022 navyše nezanechal stopy len na úrode daného roka. SHMÚ v roku 2023 dokumentoval, ako sucho z predchádzajúceho roka oslabilo lesné porasty natoľko, že sa stali náchylnými na podkôrny hmyz a drevokazné huby.

Bukové porasty, ktorým počas sucha v roku 2022 žltli a opadávali listy, v nasledujúcom roku strácali asimiláty a v niektorých lokalitách zaznamenali až 30-percentnú stratu listov. Sucho jedného leta sa prejaví na zdraví stromu o rok, dva, niekedy aj päť rokov neskôr. Platí to rovnako pre ovocné sady ako pre lesy.

Sucho na poliach v roku 2024

Pokiaľ si myslíte, že rok 2022 bol výnimka, ktorá sa nezopakuje, rok 2024 ukázal opak. Milan Lapšanský, predseda Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, to v roku 2024 pre portál poľnoinfo.sk zhrnul priamo: “Máme za sebou jedno z najteplejších a najsuchších liet za posledné roky.”

Celková úroda pšenice v roku 2024 dosiahla 1,9 milióna ton — približne o pätinu menej než v predchádzajúcom roku. Pokles produkcie o 556-tisíc ton bol spôsobený kombináciou zmenšenia osiatych plôch o takmer 14 percent a nižším hektárovým výnosom o 0,6 tony na hektár.

Dôležitý detail, ktorý sa v číslach stráca: nešlo len o menšie množstvo pšenice, ale aj o jej horšiu kvalitu. Viac úrody skončilo ako kŕmna pšenica namiesto potravinárskej. To znamená nižšiu cenu pre farmára, lebo kŕmna pšenica sa predáva za zlomok ceny tej, ktorá sa dá použiť na chlieb.

Pekári preto zdvíhali ceny kvalitnej pšenice, lebo jej bolo jednoducho menej. Sucho sa takto neprejavuje len na poliach — premieta sa priamo do cien chleba, ktorý kupujete v obchode.

Víno, ovocie a zelenina

Obilniny a kukurica dostávajú najviac pozornosti v správach, lebo majú najväčšie plochy a najviditeľnejší dopad na ceny potravín. Ale sucho rovnako tvrdo zasahuje vinárov i pestovateľov ovocia a zeleniny.

Len sa o tom menej hovorí. V roku 2023 zaznamenali slovenskí vinohradníci na niektorých miestach kalamitný výskyt peronospóry, plesňového ochorenia viniča, s poškodením úrody na úrovni 50 až 100 percent. Nešlo len priamo o sucho, ale o kombináciu predchádzajúceho sucha a následných výdatných zrážok, ktoré spôsobili explóziu choroby na slabnúcich rastlinách.

Máme za sebou jedno z najteplejších a najsuchších liet za posledné roky.

Milan Lapšanský

Na ovocných stromoch hlásili poľnohospodári v rovnakom období spomalený rast plodov a ich predčasné padanie. Ide o mechanizmus, ktorým sa strom bráni pri nedostatku vody: znižuje výdaj zhodením časti úrody.

Na Podunajskej nížine a v Juhoslovenskej kotline museli farmári intenzívne zavlažovať kukuricu, slnečnicu, sóju aj cukrovú repu, aby zabránili väčším škodám. Každá hodina zavlažovania je pritom hodina, ktorú farmár zaplatí navyše, bez ohľadu na to, či úrodu napokon zachráni, alebo nie.

Hraboše a sucho

Zaujímavý detail, ktorý ukazuje, ako sa rôzne typy škôd v poľnohospodárstve prelínajú: v rokoch, keď je sucho, sa často premnožia aj hraboše. Drobné hlodavce ničia korene rastlín a ich premnoženie sucho samo osebe podporuje, lebo v suchej pôde sa im ľahšie hrabe.

V jednom roku Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zaznamenala škody od premnoženej poľovnej zveri a hrabošov na 60-tisíc hektároch za 9,2 milióna eur — popri škodách zo sucha, mrazu a iných faktorov, ktoré sa v rovnakom roku sčítali na celkovo asi 50 miliónov eur.

Tento súčet ukazuje niečo dôležité: sucho nikdy nepôsobí izolovane. Spustí kaskádu ďalších problémov.

Slabšie rastliny sú náchylnejšie na choroby a škodcov, suchá pôda podporuje premnoženie hlodavcov, a stresované porasty potrebujú viac chemickej ochrany, ktorá zvyšuje náklady poľnohospodára presne v čase, keď má z poľa menej peňazí. Faktúra za jedno suché leto sa neplatí len v auguste — rozkladá sa na celý nasledujúci rok.

Prečo sa kukurica trápi viac než pšenica

Z pozorovania posledných desiatich rokov vychádza jasný vzor: kukurica trpí suchom oveľa viac než ozimné obilniny ako pšenica alebo jačmeň. Dôvod tkvie v období, kedy tieto plodiny najviac potrebujú vodu.

Pšenica sa seje na jeseň, prezimuje a hlavný rast prebieha na jar, keď je zvyčajne dostatok vlahy z topiaceho sa snehu a jarných dažďov. Kukurica sa seje na jar a kritické fázy jej rastu — kvitnutie a tvorba zrna — pripadajú na júl a august, teda na mesiace, kedy je sucho na poliach najvypuklejšie.

🌿 PŠENICA	🌽 KUKURICA
🌱 Seje sa na jeseň	🌾 Seje sa na jar
💧 Využíva zimnú a jarnú vlahu	☀️ Odkázaná na letné zrážky
🌼 Najviac rastie na jar	🌞 Najviac vody potrebuje v júli a auguste

To vysvetľuje, prečo v rokoch ako 2022 klesli výnosy kukurice o desiatky percent, zatiaľ čo pšenica sa v tom istom roku udržala na úrovni päťročného priemeru. Šľachtiteľ Július Zalabai to pre denník Pravda formuloval jednoducho ešte v roku 2018: “Obdobia sucha sa už pravidelne opakujú. V praxi to znamená maximálne kvalitnou agrotechnikou šetriť vlahu, vysievať suchu odolné odrody a uprednostňovať skoršie odrody pšenice.”

Inými slovami — farmári sa musia prispôsobiť tomu, že sucho na poliach už nie je výnimka, s ktorou sa raz za desať rokov vyrovnáte, ale stála premenná, s ktorou musíte počítať pri každom rozhodnutí o tom, čo a kedy sejete.

Závlahy: infraštruktúra, ktorá tri desaťročia chátrala

Slovensko má vybudovanú rozsiahlu závlahovú sústavu. Systém mal poľnohospodárom umožniť dodávať vodu na polia presne tam a vtedy, kedy ju potrebujú. Problém je, že táto sústava sa po desaťročia rozpadala.V analýze denníka Pravda sa píše: “Celé štvrťstoročie sa pred očami celého Slovenska rozpadala a rozkrádala obrovská závlahová sústava.”

Štát si až v posledných rokoch začal uvedomovať, akú cenu táto nečinnosť má. Do obnovy melioračnej sústavy sa cez Program rozvoja vidieka plánuje investovať okolo sto miliónov eur, a samostatne ďalších 22 miliónov eur z eurofondov pôjde na rekonštrukciu a budovanie nových závlahových systémov.

Toto je presne ten typ investície, ktorá sa neprejaví hneď, ale o niekoľko rokov bude rozdielom medzi poľnohospodárom, ktorý prežije suché leto s normálnou úrodou, a tým, ktorý ho prežije so stratou polovice výnosu. Funkčný závlahový systém, ktorým by nás mohol inšpirovať napríklad Izrael, nie je luxus. Je to poistka, ktorú Slovensko tri desaťročia nemalo a teraz draho dobieha.

Škody za desiatky miliónov eur

Keď sčítate škody za posledné roky, dostanete čísla, ktoré idú do desiatok miliónov eur ročne, len v priamych kompenzáciách štátu poľnohospodárom. Vláda v roku 2022 vyplatila rekordné kompenzácie za sucho vo výške 50 miliónov eur.

Podľa poľnohospodárskych združení boli ale reálne straty farmárov niekoľkonásobne vyššie než táto suma. Treba si uvedomiť, že kompenzácia nikdy nepokrýva celú stratu — pokrýva len časť, ktorá sa dá administratívne uznať a preukázať.

Klimatológovia varujú, že tento vývoj sa nezastaví. Rok 2024 bol najteplejší v celej histórii meraní teplôt na zemskom povrchu a teplejšie roky takmer automaticky znamenajú intenzívnejšie sucho.

Pre slovenského farmára to znamená jednu vec: plánovanie, ktoré počíta s “normálnym” rokom bez sucha, je plánovanie založené na predpoklade, ktorý už neplatí. Otázka už nie je, či bude budúci rok suchý — otázka je, ako veľmi, kde presne a ktorú plodinu to zasiahne najviac.

Často kladené otázky

Prečo nestačí, že po suchu konečne zaprší?

Silný dážď nedokáže okamžite nahradiť mesiace bez zrážok. Vysušená pôda často vodu nestihne vsiaknuť a veľká časť odtečie po povrchu. Zásoby vlahy sa preto dopĺňajú oveľa pomalšie, než sa strácajú.

Môže farmár prísť o úrodu, aj keď plodiny úplne nevyschnú?

Áno. Sucho na poliach často zníži veľkosť zŕn, plodov alebo cukornatosť rastlín. Úroda síce zostane na poli, ale jej množstvo aj kvalita sú nižšie, čo znamená nižší príjem pre pestovateľa.

Prečo sa po suchu častejšie objavujú škodcovia?

Rastliny oslabené nedostatkom vody sa horšie bránia chorobám aj škodcom. Niektorým druhom, napríklad hrabošom, navyše suchá pôda vytvára vhodnejšie podmienky na rozmnožovanie.

Akú úlohu zohrávajú závlahy?

Moderné závlahy dokážu výrazne obmedziť straty, nie sú však univerzálnym riešením. Vyžadujú dostatok vody, funkčnú infraštruktúru a vysoké investície, preto ich nemôžu využívať všetci poľnohospodári.

Prečo sa dnes o suchu hovorí častejšie než pred tridsiatimi rokmi?

Nedostatok zrážok sa spája s vyššími teplotami a dlhšími horúčavami. Voda sa z pôdy aj rastlín vyparuje rýchlejšie, takže aj obdobia s podobným množstvom zrážok môžu mať dnes výrazne horšie následky.

Ovplyvňuje sucho len farmárov?

Nie. Nižšia úroda sa premieta do cien potravín, vyšších výdavkov štátu na kompenzácie, väčšieho tlaku na vodné zdroje aj vyššej závislosti od dovozu potravín zo zahraničia.